ZEOLIT ako ZEOLIT?

Užívateľov profilový obrázok
lacike
Príspevky: 2012
Dátum registrácie: 30 Jan 2011, 19:13
Bydlisko: Bernolákovo
Kontaktovať užívateľa:

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa lacike » 24 Jún 2014, 16:34

Kto je presne ten skuseny bonsajista a kolko rokov v zeolite pestoval? Je to take "jedna pani povedala". Viacero ludi tu na fore by uz malo spalene vsetky stromy ;)

Ak pripustis moznost, ze ma pravdu - kolko rokov to bude trvat, kym takyto stav nastane a kolko rokov trva, kym presadis? B-) V klasickom substrate mas pritom uplne rovnaky problem, dokonca je na usadzanie soli este haklivejsi a je to jeden z dovodov, preco treba (okrem zakracovania korenov) takyto substrat pravidelne menit.

Fikus by si mal presadit raz za 2 roky, za ten cas sa celkom urcite nic take nestane, uz by som ziadne nemal :-)

Užívateľov profilový obrázok
palged27
Príspevky: 494
Dátum registrácie: 01 Jún 2013, 18:33
Bydlisko: Košice /Nad Jazerom

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa palged27 » 24 Jún 2014, 16:49

nechcel som uvadzat meno,lebo naozaj sa neodvazim hodnotit niekoho na zaklade nejakeho prispevku a navyse som necital celu diskusiu a nechcel som nieco vytrhavat z kontextu,len ta myslienka ako taka ma zaujala - nezdalo sa mi to,takze vdaka,ze si mi potvrdil moj nazor..

Martin S
Príspevky: 112
Dátum registrácie: 13 Jan 2011, 11:38
Bydlisko: Hlohovec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Martin S » 24 Jún 2014, 20:38

Ahoj
ako to ten cloven napisal v podstate to logiku ma ale vobec sa nad touto jeho uvahou nepozastavuj.
usadanie hnojiva v takej koncentracii ze uskodi korenom v podstate nieje mozna nakolko ak hnojis moc poctivo je to tak max. 1x za tyzden a potom to 6x v tom tyzdni zalejes cistou vodou cim to preplachujes denne. preto sa aj v anorg. substrate hnoji castejsie ako bezne pretoze vacsia cast hnojiva odtecie a ostatne oplachnes pri polievani. a ak aj nechas strom v myske dajme tomu 4roky urcite tam neostane tolo bordelu ze to strom bude palit. zaujma ma co ten clovek odporucal ako substrat pre pestovanie pretoze zeolit nenasiaka tolko ako bezna zem ktora je pre pestovanie hutna a nepriepustna , nevzdusna a logicky teda v sebe ani nezadrzuje sol hnojivo atd.Pridavanim organickeho substratu do zeolitu teramolu alebo coho kolvek len narasta moznost presolenia a znehodnotenia substratu . Pisal tam o interierovkach ale v podstate nieje rozdiel u inter.alebo exter. bonsaiov.
nazaver si napisal ze pestovanim v zeolite chces dosiahnut hrubnutie kmena ale to ta slamem zeolit a anogranika meju inu ulohu ako hrubnutie. neviem co ocakavas ale pokial mas strom v myske mozes ho mat aj v zlate hrubnut nejak extreemne nebude

Užívateľov profilový obrázok
palged27
Príspevky: 494
Dátum registrácie: 01 Jún 2013, 18:33
Bydlisko: Košice /Nad Jazerom

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa palged27 » 25 Jún 2014, 06:40

menovany bonsajista odpovedal na otazku tykajucu sa pestovania sagerecie a tu je cela odpoved :
nesúhlasím,nepoznám nikoho,kto pestuje bytovky v čistom zeolite-je to vysokonasiakavá hornina,ktorá sa používa npr. na odstraňovanie mastných škvrn po haváriach,bonsai v nej dobre zakoreňuje vo frakcii okolo 5 mm,pričom sa oi.využíva drstnosť povrchu kamienkov,nemá však v sebe potrebnú výživu a stopové prvky čo treba dopľňať, časom je možnosť vzhľadom na nasiakavosť,že sa po potrebnom doplňaní hnojív tieto usadia na povrchu týchto jedovatozelených kamienkov a vo vysokej koncentrácii bude páliť koreňové vlásočnice,preto doporučujem používať vo zmesi zeminy a rašeliny namiesto piesku max.30 percent a pri bytovkách skôr pre mladšie,ktoré je potrebné častejšie presádzať,potom sa zeolit po preosiatí od zeminy a dôkladnom prepláchnutí môže znova použiť,sagerécia má jemné korienky tak by som bol opatrný pri podobných radách
inak,pises,ze anorganika sa polieva 7 x tyzdenne - ak som to spravne pochopil...mne sa to zda prilis vela.Mam nieco zasadene v teramole a tam je ta perioda tak 2-3 x tyzdennne - podla pocasia.Viem,ze zeolit je o niecom inom,ale aj tak sa mi to zda vela - asi je to vec nazoru.

k tomu zhrubnutiu kmena len tolko,ze stromcek som zamerne presadil do velkej nadoby so zeolitom,lebo vo velkom priestore predpokladam vacsi narast koren.sustavy a tym logicky aj narast koruny a zhrubnutie kmena...nieco mam aj v miskach,ale to uz nechcem nechat hrubnut - to je hotove ;)

inspiroval som sa RastomS.(bod c.2) a myslim,ze takto by to mohlo fungovat :) aj ked aj tu sa natiska riziko "odpalenia"korienkov.

http://www.bonsajforum.sk/viewtopic.php?f=28&t=891

Užívateľov profilový obrázok
lacike
Príspevky: 2012
Dátum registrácie: 30 Jan 2011, 19:13
Bydlisko: Bernolákovo
Kontaktovať užívateľa:

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa lacike » 25 Jún 2014, 09:06

1. Polievanie zavisi od velkosti misky a smadnosti stromu. Kym borovicu vo velkej 5L miske staci poliat raz za 2-3 dni, taky vtaci zob v malej shohinovej miske treba aj 2x denne
2. Uz to bolo rozoberane aj na cekom fore - velka nadoba s velkym priestorom neznamena, ze to bude rast ako v zemi. Je tam nieco, co stromom viac vyhovuje a nie je to iba priestor na korene. Samozrejme, zhrubne viac ako v malej nadobe, no par rokom v zemi sa to nevyrovna.
3. S Rastom sme sa stavili, ze to nebude fungovat ako ocakaval. Ak sa nemylim, zatial to vyzera, ze vyhram :ymdevil:

Užívateľov profilový obrázok
Havrann
Príspevky: 832
Dátum registrácie: 09 Sep 2010, 13:45
Bydlisko: Bratislava - Devínska Nová Ves

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Havrann » 25 Jún 2014, 09:22

Moja otazka. Ked pouzivam hnojivo len na listy tak ako sa bude spravat zeolit ?
Marián Šimkovič
Danubius bonsaj klub Bratislava

Užívateľov profilový obrázok
RastoS
Administrátor
Príspevky: 1895
Dátum registrácie: 22 Jún 2010, 18:12
Bydlisko: Senec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa RastoS » 25 Jún 2014, 10:28

zatial vyhravas lacike ale mozno nakoniec vojnu nevyhras :)
este stale doladujem a hladam idealny sposob hnojenia. momentalne to vychadza tak ze stromy v zemi maju tak dvojnasobny prirastok oproti stromom v terramole ktore prehnojujem ale doteraz som hnojil len krystalonom. tento rok som pridal aj organicke hnojiva ako slepaci trus, guano a podobne granulaty + vitakomplex. vysadil som novu varku sekvoji na ktorej budem potom testovat progres.

inak, v terramole sa fikusom dari velmi dobre ale trva dost dlho kym sa v nom chytia. jeden fikus mi vyse roka stagnoval kym konecne zakorenil tak ze zacal rasit ale potom to uz islo paradne.

co sa tyka toho spalenia korenov v zeolite tak podla mna uplna blbost, ako Martin napisal, vela hnojiva len pretecia a aj to co ostane nasledne vyplachnes ked polejes cistou vodou. pan nemenovany bonsajista pravdepodobne nepolieva stylom - treba polievat kym voda nevyteka z dierok na spodu.

ja v lete co je na plnom slnku polievam kazdy den.

Užívateľov profilový obrázok
palged27
Príspevky: 494
Dátum registrácie: 01 Jún 2013, 18:33
Bydlisko: Košice /Nad Jazerom

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa palged27 » 25 Jún 2014, 10:53

Netusil som o Vasej stavke :D ...mne sa zdala ta Rastova myslienka s velkou nadobou a pravidelnim hnojenim / resp.prehnojovanim celkom zaujimava...len mi tu vyvstava taka dost zasadna otazka: teraz,ked som hodil ficusy do velkych nadob so Zeolitom,su crepniky tazke jak slak.Kedze byvam v byte a nemam zahradu - ako podmisku,je manipulacia s takymito vahami dost obtiazna a navyse to stromcekom urcite neprospieva (ked ich prenasam).Niezeby som to fyzicky nezvladal,ale pri predstave,ze to mam robit cca kazdy 2 den mi veru nie je do spevu :D ...o rok sa mozem hlasit na mr.Olympia...tak teraz babo raď...co s tym ???

Užívateľov profilový obrázok
Havrann
Príspevky: 832
Dátum registrácie: 09 Sep 2010, 13:45
Bydlisko: Bratislava - Devínska Nová Ves

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Havrann » 25 Jún 2014, 11:22

a preco ich prenasas? Ked nocne teploty prekracuju 10 st C tak mozu byt vonku aj 6 mesiacov. Moje stromy su na zahrade od aprila a stahujem ich ked nocna teplota klesne pod 5 stC
Marián Šimkovič
Danubius bonsaj klub Bratislava

Užívateľov profilový obrázok
palged27
Príspevky: 494
Dátum registrácie: 01 Jún 2013, 18:33
Bydlisko: Košice /Nad Jazerom

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa palged27 » 25 Jún 2014, 12:26

problem je v tom,ze vsetko sa mi na parapetu nevprace,kedze nemam balkon ;),o zahrade sme sa uz bavili predtym,takze tym,ktori ju mate len tisko zavidim :((,ale celkovo si myslim,ze tym ,ze pestujem stromceky v zeolite vysostne v byte,nebude to s tou zalievkou az take zle,odhadolval by som to tak na kazde 3 dni - v zavislosti na pocasi a konkretnej nadobe.

Martin S
Príspevky: 112
Dátum registrácie: 13 Jan 2011, 11:38
Bydlisko: Hlohovec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Martin S » 25 Jún 2014, 16:47

Ja som napisal 7x do tyzdna pretoze ja tak polievam ale samozrejme Exterierove veci .
Havran nikto ti neodpovedal na tvoju otazocku ze prihnojujes na list co potom zeolit ... zelolitu to je jedno ja k tomu len tolko ze ked nemas kam davat penaze tak hnoj na list ;;)
Ale to najdolezitejsie precital si niekto to odporucanie ako zarabat zmes? fuuu uplne zle a co je na tom najzarazajucejsie ze odrzkoval zeolit odporuca ho pri presadzani preosievat preplacnut a pouzit znova... a to uz tam jako to nasiaknute hnojivo a sol jako nebude lebo to oplachne ? tak to uz pre mne je logickejsie to ze pestujem v cistej organike a preplachujem to denne ako som uz pisal ne len 1x za X rokov ked presadzam.
cim dalej viac ma zaujma kto to bol

Užívateľov profilový obrázok
Havrann
Príspevky: 832
Dátum registrácie: 09 Sep 2010, 13:45
Bydlisko: Bratislava - Devínska Nová Ves

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Havrann » 25 Jún 2014, 19:52

Ked hnojim na listy tak spotrebujem na celu zahradu 4ar 10litrov vody a 50 ml Wuxalu. Ak by som hnojil zalievkou tak spotrebujem minimalne 200 litrov vody tak o akych peniazoch rozpravas Martin
Marián Šimkovič
Danubius bonsaj klub Bratislava

Martin S
Príspevky: 112
Dátum registrácie: 13 Jan 2011, 11:38
Bydlisko: Hlohovec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Martin S » 25 Jún 2014, 20:23

o efektivite tohto hnojenia vyhladom ktomu ze predpokadam ze hnojis aj zálievkou...

maros
Príspevky: 150
Dátum registrácie: 11 Jan 2011, 21:26
Bydlisko: Dunajská Lužná
Kontaktovať užívateľa:

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa maros » 25 Jún 2014, 21:14

- hnojenie na list je neefektivne a malo funkcne (ak vobec funguje), ma zmysel len u rastlin ktore maju problem s korenmi (cerstve yamadori a pod)
pozri http://belanmaros.blogspot.sk/2009/06/b ... heath.html
Problém je, že väčšina tvrdení o hnojení na list je založená na nejakom výskume vykonanom na Michigan State University v 50-tych rokoch. V týchto výskumoch sa s použitím izotopmi označených živín zistilo, že listy sú veľmi efektívnym orgánom pre absorbovanie. Absorbované množstvá boli vlastne veľmi malé, ale efektivita bola vysoká. To viedlo k falošným záverom, že hnojenie na list je niekoľko krát efektívnejšie ako aplikácia do pôdy.

Linda Chalker-Scott, profesorka všeobecného záhradníctva na Puyallup Research and Extension Center pri Washington State University to ozrejmuje vo svojom článku „Mýtus hnojenia na list“ („The Myth of loliar feeding“)

„Je samozrejmé, že materiály aplikované priamo na listy sú náchylné preniknúť do listov vo väčších množstvách ako rovnaké materiály aplikované do pôdy. Rozpustenie sa, chemické reakcie, mikrobiálna aktivita a pod. môžu zredukovať množstvo látok ktoré sa vlastne dostanú ku koreňom a následne do rastliny. Ale materiál aplikovaný na list nemusí nevyhnutne tak efektívne prechádzať celou rastlinou, ako je to pri preberaní cez korene. Materiál aplikovaný na list často ostáva v rovnakých, alebo susedných tkanivách a nepostupuje rastlinou ďalej. A to platí zvlášť presne pre tie elementy, ktoré sú označované ako „imobilné“ vo vnútri rastlinných tkanív ( okrem tých prebratých cez korene a xylémového prenosu).“

Linda pokračuje ďalej a tvrdí, že tie živiny ktoré rastliny potrebujú najviac, teda dusík, fosfor a draslík, sú práve tie, ktoré nemôžu byť absorbované listami v dostatočnom množstve na to, aby mali akýkoľvek účinok. Ďalej špecificky vymenúva niekoľko faktov založených na svojom výskume, ktoré môžu prekvapiť veľa bonsaistov:

jednotlivé druhy stromov a kríkov sa dramaticky líšia svojou schopnosťou absorbovať listové hnojivo

jediné minerály, ktoré je možné efektívne podávať pomocou hnojenia na list sú stopové prvky, ktorými sa ale rastlina jednoducho môže predávkovať a odumrieť

hnojenie na list je len dočasné riešenie pri väčšom probléme s dostupnosťou živín v pôde

akýkoľvek úžitok z postrekovania záhradných stromov a kríkov hnojivami na list je minimálny, ak vezmeme do úvahy náklady s prácou ktorú si to vyžaduje.

Bežný mýtus o hnojení na list je založený na nesprávnom výklade a/alebo zlej interpretácii výsledkov výskumu vykonaného asi pred 40 rokmi. Odvtedy sa ukázalo, že hnojenie na list je neefektívne takmer v každom aspekte a je propagované firmami vyhýbajúcimi produkty na tento účel. Faktom ale je, že hnojenie na list funguje najlepšie iba v prípade, že pôda obsahuje len veľmi málo živín, inými slovami, ak rastlina nemá iný zdroj živín. V prípade bonsaistov by teda nemala nikdy nastať situácia, aby úroveň živín v substráte bola tak nízka, aby hnojenie na list fungovalo.

Bonsai potrebujú najviac dusík, fosfor a draslík ako všetky ostatné rastliny a práve tieto živiny sú tie, ktoré dokáže hnojenie na list zabezpečiť najhoršie.

Môj osobný názor je, že jediný dôvod úspechu bonsaistov používajúcich hnojivá na list je možné pripísať tomu, že zmes odteká z listov do pôdy a neabsorbuje sa do rastliny cez listy. Bežná prax zalievania z hora a dávkovanie hnojiva na listy dodáva živiny do pôdy, aj keď bonsaista verí, že hnojí rastlinu cez listy.

Na základe vyjadrení každého jedného profesionálneho odborníka na záhradníctvo na túto tému, ktoré som bol schopný nájsť, ako aj na základe výskumov z veľkých univerzít, neexistuje iný logický záver, ako že hnojenie na list je neefektívne, je to mrhanie časom, mrhanie prostriedkami, a všetky potvrdenia jeho funkčnosti sú falošné.

Pravdou teda je, že hnojenie na list neponúka pre bonsaistov žiadnu výhodu.
- pravidelna zalievka aj ked zeolit(iny anorganicky substrat) neskodi. Nepolievam len v taky den ked veli silno prsi (to je asi 5x do roka)
- vsetko prebytocne hnojivo sa vyplavi a tvorba soli nehrozi.
- k hrubnutiu: som zvedavy na vysledok stavky :) strom podla mna trocha zhrubne aj v miske ale zalezi to od toho aku velku zelenu hmotu nechas narast. Samozrejme ze vo volnej pode je to radovo rychlejsie. Veci v miskach hrubnu rocne podla mna o desatiny mm.
Na kazdu temu co sa bonsai tyka najdes na nete aj pri osobnych rozhovoroch rozne nazory. Tak je to v poriadku a je to tak aj v beznom zivote. Skus ist prehovarat Jehovistu na ateizmus alebo marxistu na krestanstvo - asi moc nepochodis. Musis si proste vybrat comu veris. Najlepsia volba sa mi zda ako na bratskom fore v CR pisu "ukazana plati". Vyber si to comu chces verit, sam to zacni pratizovat a skusat a uvidis co tebe funguje. Mozno to bude pestovanie v hline, hnojenie na list, miesanie listovky a kompostu do substratu, sadenie semenacikov do misky 10x10, caste zastipovanie, presadzanie kazdy rok....
Alebo si vyberies osvedcene moderne metody pestovania: v anorganickom substrate, odolnom voci mrazu(overene pri pestovani bonsai v Europe, pri pestovani paradajok v Holandsku a Dansku), s pravidelnym a castym zalievanim a hnojenim anorganickymi a organickymi hnojivami, ....Ale urcite to nemiesaj dokopy.
Hnojenie, Substráty a Zalievanie, Metódy Waltera Palla
originálny článok v angličtine na Waltrovom blogu tu: Feeding, substrate and watering
Bol som požiadaný aby som napísal pár slov o „hnojení ihličnanov“. Tak som si nad to sadol a výsledkom je nasledujúci text. Ale ak na otázku „Ako hnojíš ihličnany?“ dám krátku odpoveď môže to viesť k nedorozumeniam a vážnym škodám.
Substrát, zalievanie a výživa rastlín nemôžu byť vnímané oddelene . Všetky tieto témy sú spojené navzájom a tak sa to stáva komplexnou témou. Sú to listnaté stromy, ihličnany, mladé stromy, staré stromy, čerstvo presadené, čerstvo vykopané yamadori, je tam toľko rozličných možností v každej bonsai záhrade. Môže tam byť jasná odpoveď?
Nuž, áno. Ale musíte čítať dôkladne a potom to robiť VŠETKO. Nie je možné vybrať si jedno z odporúčaní, ktoré sa vám páči a ignorovať ostatné. Nemôžete hnojiť podľa mojej metódy a nestarať sa aký máte substrát alebo aký je váš režim zalievania.
Na prvom mieste dávam nabok všetko čo bolo napísané vo väčšine literatúry na tieto témy. Keďže nám technológia zabezpečila prístup k novým a efektívnejším metódam a produktom, spôsob akým sa dnes staráme o naše stromy prekročil hranice tradície. Už hodnú chvíľu je to nový a moderný svet, ale mnohí si to zatiaľ neuvedomili. Aj keď istá miera úspechu je dosiahnuteľná aj s použitím starých metód, ale na druhej strane tie môžu byť nebezpečné či dokonca smrtiace v kombinácia s modernými substrátmi a praktikami.

Substráty:
Dobý materiál použiteľný ako substrát:
· Musí mať rovnomernú veľkosť zrna
· Musí mať schopnosť absorbovať vodu a spätne ju uvoľňovať
· Musí byť bez obsahu jemného organického materiálu
· Nesmie sa jednoducho rozkladať a rozpadať
· Mal by byť v suchom stave čo najľahší
· Ak je to možné mal by byť čo najlacnejší
· A mal by mať esteticky príjemný vzhľad
To môže byť: láva, pemza, pálený íl, Turface, zeolit, Chabasai(typ zeolitu), kúsky kokosových škrupín, kúsky kôry stromov, kúsky polystyrénu(bez žartov) a niekoľko ďalších ktoré môžete nájsť sami ak rozumiete princípu. Poznámka: niektoré z menovaných materiálov nemusia byť dostupné vo vašej oblasti.
Bežná akadama je otázna ako vhodný substrát pretože dochádza k jej rozpadu, zvlášť keď je vystavovaná zimným mrazom. V miske z nej môže vzniknúť smrteľná zmes hliny, upchávajúca prietok vody a bránica prístupu vzduchu v substráte. To obzvlášť platí pri stromoch ktoré sú len zriedkavo presádzané, ako napríklad yamadori borovice a staré bonsai vo všeobecnosti.
Substráty ktoré nie je vhodné používať: zemina, kompost, štrk, piesok atď. Stromy dokážu rásť v piesku a záhradnej zemine, to je samozrejmé, ale nie je to optimálny materiál na pestovanie pre zdravé pestovanie v bonsai kultúre.
Všetky vhodné substráty je možné miešať navzájom podľa vašej chuti a nie je v tom takmer žiadny rozdiel. Rovnako je možné ich recyklovať a používať opakovane, ale uistite sa že ste preosiali a očistili recyklovaný substrát podľa potreby.
Neexistuje taká vec ako „ideálny substrát pre bonsai“. V skutočnosti existujú tisíce ideálnych substrátov. Ja verím tomu, že NEZÁLEŽÍ NA TOM ČO POUŽÍVATE A AKÝ MIX JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK pokiaľ to je moderný substrát.
Pretože v moderných substrátoch nie je žiadna zemina, je v nich veľmi málo niečoho živého. Presychajú rýchlo a v čase letných horúčav je nutné zalievať niekoľko krát denne, a zvlášť v prípade, ak používate čisto anorganické zmesi. Z tohto dôvodu ja pridávam do menovaných anorganických substrátov hrubú rašelinu. Je to ten typ rašeliny ktorý sa ťaží z bažín a dodáva sa v prirodzenej hrubej forme. Nepoužívajte produkty s jemnými zložkami rašeliny a machu, aj keď je na balení napísané „bez prachu“ jeho zložky by boli príliš malé. Ak neviete nájsť správny typ rašeliny, tak použite malé kúsky kôry bez drobných prachových častíc alebo použite nasekané kokosové vlákno. Tieto organické zložky by mali tvoriť 15-20% celkového objemu substrátu. Menej v prípade ihličnanov, olív a podobne a trocha viac v prípade malých stromov a azaliek.
Tieto organické materiály sú dobré na udržanie vyššej vlhkosti v substráte a na podporu kolonizácie substrátu užitočným mikrobiologickým životom. Navyše podľa výsledkov výskumov sa zdá, že mach z rašeliny obsahuje rastlinné hormóny ktoré sú prospešné pre stromy. Tieto organické materiály by za normálnych okolností nemali čo robiť v substráte pre bonsai, ale tie ktoré som tu spomínal sa rozpadajú až po piatich rokoch. Na to musíte myslieť keď si plánujete presádzanie. Tento organický materiál musí byť pri recyklovaní substrátu preosiaty a odstránený.

Zalievanie:
Môj plán zalievania funguje od konca marca do polovice októbra a to KAŽDÝ deň. A to bez ohľadu na to či sa stromy zdajú byť suché alebo nie. Iba v prípade takých dní keď veľmi silno prší upúšťam od zalievania stromov. Ak je veľmi horúco, alebo fúka silný vietor, alebo je kombinácia horúčavy a vetra tak v takom prípade zalievam dvakrát alebo dokonca trikrát denne. Veľmi malé stromy musia byť poliate dvakrát denne. VŠETKY stromy zalievam rovnako. Individuálne návyky pri zalievaní nie sú potrebné, ak všetky vaše stromy sú v rovnakom substráte s dobrou drenážou. Rovnako nie je potrebné dôkladne vytrénovať vášho známeho aby vedel správne zalievať vaše stromy keď ste preč z domu. Ktokoľvek je schopný zalievať stromy, všetko je len potrebné zaliať dôkladne. Taktiež nezáleží na tom aký typ vody používate. Bežná pitná voda vhodná pre všetky rastliny, aj keď je to tvrdá voda. Ja mám vo svojej záhrade jednu z najtvrdších vôd v Európe(23° DH). Tú používam na všetky rastliny, vrátane azaliek. Zalievam záhradnou hadicou, pustenou na plno. Nezalievam jednotlivé stromy ale polievam plošne, tak ako by ste vy zalievali svoju záhradu automatickým zavlažovacím systémom.
Ak zavlažujete takýmto spôsobom, zalievajte agresívne. To znamená, že všetko bude veľmi mokré, celý strom od vrcholu po misku. Voda musí vytekať z misiek drenážnych otvorov. Je to pre stromy veľmi dobré, ak je koruna mokrá každý deň.
V prípade moderných substrátov je prepolievanie rastliny takmer nemožné. Môžete zalievať celé hodiny a všetka prebytočná voda jednoducho pretečie miskou, ak je použitý správny substrát. Na druhej strane je zasa veľmi jednoduché dodávať stromom v moderných substrátoch nedostatok vody. Mnoho bonsai odumrie, pretože sú posadené v moderných substrátoch, ale zalievané sú tradičným starým spôsobom – v podstate nedostatočne.

Výživa rastlín, hnojenie:
S modernými substrátmi a agresívnym zalievaním výživa rastlín už nie je žiadnym tajomstvom. AKÉKOĽVEK hnojivo ktoré je na trhu ponúkané pre bežné rastliny je možné používať, môže byť organické alebo chemické. Hnojivá by mali obsahovať VEĽA dusíka. Iba vďaka dusíku dokážu rastliny rásť.
Ja osobne používam tekuté hnojivo ktoré nakupujem v našom najlacnejšom diskontnom supermarkete. V Amerike by to bol Walmart (v strednej Európe Aldi alebo Lidl). Používajte univerzálne hnojivo ktoré je odporúčané pre všetky typy rastlín. Okrem toho ešte kupujem niekoľko desiatok krabíc granulovaného hnojiva ktoré obsahuje chemické a čiastočne aj organické zložky. Dva razy počas roka, na začiatku mája a na konci augusta, hodím na povrch substrátu stromom za hrsť sušeného kuracieho trusu. Kupujem ho vo veľkých vreciach, je to takto veľmi lacné. To je všetko. Pre VŠETKY moje stromy vrátane tých svetovo slávnych používam rovnaké hnojivá.
Koľko? OVEĽA VIAC AKO BY STE SI MYSLELI! Hnojím asi 20 až 60 krát viac ako priemerný pestovateľ bonsai. Od začiatku apríla do polovice októbra sú všetky stromy hnojené tekutým hnojivom. Dávkovanie tekutého hnojiva je 3-krát až 4-krát vyššie oproti odporúčanému na balení. Všetky stromy sú hnojené rovnako, či sú to listnaté, ihličnaté, malé, veľké, čerstvo presadené, vykopané. To je obdobie trvajúce asi 200 dní v roku kedy sú stromy hnojené. Keďže stromy sú prihnojované trojnásobnou dávkou oproti odporúčanému dávkovaniu a robím to 20 krát počas toho obdobia, odpovedá to 60 dávkam hnojiva počas rastovej sezóny. Priemerný bonsaista prihnojuje možno 3-krát alebo 5-krát, aj to asi polovičnou dávkou hnojiva pretože „bonsai by nemal rásť“. Ak ešte k tomu prirátate 2-krát do roka hnojenie kuracím trusom ktoré je dodané stromom, tak pochopíte prečo moja schéma hnojenia je 20-krát až 60-krát intenzívnejšia ako je priemer.
Ázijské koláčiky hnojiva sú dobré ale zbytočné v našej kultúre. Nejedávame steak s paličkami a nemusíme hnojiť stromy koláčikmi hnojiva. Ale ak na ich používaní trváte tak neublížia, sú iba neatraktívne na pohľad. Biogold bol vyvinutý na použitie s modernými substrátmi ako je akadama, a funguje dobre. Ak by ste ho dali mne, tak by som ho rozdrvil na malé kúsky a rozhodil po povrchu substrátu. Po jednom zalievaní by bol neviditeľný.
Príliš veľa solí v substráte je takmer nemožné dosiahnuť ak zároveň zalievate agresívne každý deň. Dokonca ani azalkám nevadí môj spôsob starostlivosti. A darí sa im veľmi dobre aj napriek veľmi tvrdej vode, v substráte z obyčajného pálenému ílu a rašeliny a agresívnemu hnojeniu ako pri všetkých ostatných stromoch.
Asi pred desiatimi rokmi bol propagovaný „super feeding – super hnojenie“ a o chvíľu neskôr upadol do zabudnutia. Nezabezpečil očakávané výsledky a mnoho stromov pri tom trpelo alebo dokonca odumrelo. To čo robím ja znie podobne. Nuž, je to podobné, ibaže ja trvám aj na agresívnom zalievaní súbežne s agresívnym hnojením a trvám na použití moderných substrátov. Okrem toho ja sa nesnažím z ingrediencií na hnojenie stromov robiť veľkú vedu. Moje odporúčanie je aby ste si kúpili čokoľvek čo je aktuálne v akcii v záhradnom centre alebo obchode s poľnohospodárskymi potrebami.
Tento systém hnojenia je pre stromy vo vývoji. Pamätajte, že 99,8% všetkých bonsai sú „vo vývoji“. Ak sa vám stane, že máte strom ktorý by sa už viac nemal vyvíjať, tak musíte systém hnojenia výrazne obmedziť. Necháte ho z toho dôvodu „hladovať“. Tak získate zmenšené a menšie množstvo listov a ihličia. Bude vyzerať dobre na výstave, ale strom pôjde z kopca, ak to budete robiť príliš dlho. Po niekoľkých rokoch strom budete musieť opäť hnojiť agresívne aby sa z toho zotavil.
Zhrnutie: Robte všetky tri odporúčané postupy alebo ani jeden! Tu nemáte na výber. Vybrať si len jednu metódu a odmietnuť používať ďalšie dve sa skončí katastrofou. Tí, ktorí robia „super hnojenie“ s použitím staromódnych substrátov a slabou zálievkou zabijú svoje stromy. Tí, ktorí používajú moderné substráty a agresívne zalievanie, ale používajú systém hnojenia ako za starých časov budú mať veľmi slabé, a v konečnom dôsledku mŕtve stromy. To je všetko.
Takže otázka „Ako hnojíš svoje ihličnany?“ má odpoveď „Tak ako všetky ostatné stromy, ale musíte poznať celý príbeh.“
Viem, že tomu mnohí nebudú veriť. „Ten čo vylieči, má pravdu“, to je príslovie používané v medicíne. V pestovaní by sa dalo parafrázovať „ten čo má najzdravšie stromy z dlhodobého hľadiska“ má pravdu. Príďte sa pozrieť do mojej záhrady alebo nazrite do mojej galérie na stránke, uvidíte to na vlastné oči.
Všetko o čom tu píšem nebolo objavené alebo vymyslené mnou. Ja som sa iba učil od profesionálnych moderných záhradníkov. Oni to robia s veľkým úspechom už desaťročia. Ja som len prispôsobil moderné pestovateľské metódy pre bonsai. Iba vo svete bonsai sa to všetko zdá byť revolučné.
Walter Pall
...a dalsie:
http://belanmaros.blogspot.sk/2009/05/w ... atoch.html
http://belanmaros.blogspot.sk/2009/06/o ... palla.html

Užívateľov profilový obrázok
RastoS
Administrátor
Príspevky: 1895
Dátum registrácie: 22 Jún 2010, 18:12
Bydlisko: Senec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa RastoS » 26 Jún 2014, 13:12

Obrázok

Užívateľov profilový obrázok
mathew
Príspevky: 329
Dátum registrácie: 22 Jún 2010, 21:30
Kontaktovať užívateľa:

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa mathew » 28 Jún 2014, 21:59

K tomu hrubnutiu kmena vo volnej prirode vs v anorganike: nikdy v anorganike nenapodobnis hnilobne procesy, exkrementy podnych organizmov, simbioticke huby, relativne stala vlhkost a teplota, a podobne. To su podla mna velmi vyznamne faktory ktore vzdy budu hrat v prospech organickeho substratu vo volne prirode. Anorganicke substraty su pre bonsajistov vhodne v pripadoch ked treba regulovat zalievku a hnojenie u hotovych bonsajov ktore uz "nepotrebuju" vyssie uvedene faktory pre svoj rast a rozvoj. Plytka miska ma svoj ucel - bonsaj v nej nebujnie. Tym sa aktivita sustreduje na udrzanie tvaru a vzhľadu.

Momentalne sa zaujimam o bio-hospodarenie, permakuluru a lunarne cykly. Docital som sa dokonca o magnetizme pody. Netvrdim ze je to tak, ale aj to moze mat vpliv na rast a hrubnutie rastlin. V anorganike narusime vsetky prirodzene procesy. Kolko poznate rastlin ktore vo volnej prirode rastu v anorganickom substrate? Je ich malo. A ako vyzeraju?

Pestovanie v anorganike je ako v laboratornom prostredi. Nemozeme sa cudovat ze stromky lepsie hrubnu v prirode. Je naivne mysliet si ze teraz nejakym modernym sposobom precurame miliardy rooov evolucie :-)

Užívateľov profilový obrázok
RastoS
Administrátor
Príspevky: 1895
Dátum registrácie: 22 Jún 2010, 18:12
Bydlisko: Senec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa RastoS » 30 Jún 2014, 00:13

no nemáš celkom pravdu :)
v prvom rade sa tu nikto nesnaží prešťať prírodu. snažíme sa len upraviť podmienky tak že odstránime nevyhovujúce vlastnosti pôdy ako je napríklad nepriedušnosť, hnilobné procesy a pod. a posilniť to čo potrebujeme - zásobovanie živinami a kyslíkom. to že sa to nedarí mne neznamená že je to nemožné. ako už vedci dokázali tak zelenina sa dá úspešne pestovať hydroponicky a s vyšším výnosom ako v zemi. je to len otázka výskumu a poskytnutia rastline presne tých látok ktoré najviac potrebuje.

Užívateľov profilový obrázok
lacike
Príspevky: 2012
Dátum registrácie: 30 Jan 2011, 19:13
Bydlisko: Bernolákovo
Kontaktovať užívateľa:

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa lacike » 30 Jún 2014, 14:53

RastoS napísal:no nemáš celkom pravdu :)
v prvom rade sa tu nikto nesnaží prešťať prírodu. snažíme sa len upraviť podmienky tak že odstránime nevyhovujúce vlastnosti pôdy ako je napríklad nepriedušnosť, hnilobné procesy a pod. a posilniť to čo potrebujeme - zásobovanie živinami a kyslíkom. to že sa to nedarí mne neznamená že je to nemožné. ako už vedci dokázali tak zelenina sa dá úspešne pestovať hydroponicky a s vyšším výnosom ako v zemi. je to len otázka výskumu a poskytnutia rastline presne tých látok ktoré najviac potrebuje.
Zrovna ta zelenina mi napadla ako dobre potvrdenie toho, ze to napodobnit stale nedokazeme. Mensi obsah vitaminov, bez chuti .. Ale ano, velkost plodov a farba, to uz spravit vedia, tym ze zamiesaju spravne veci do zalievky. Pre mna je to to iste ako svalnaty typci v posilke, co nezdvihnu ani to co priemerny stredoskolak :-)

maros
Príspevky: 150
Dátum registrácie: 11 Jan 2011, 21:26
Bydlisko: Dunajská Lužná
Kontaktovať užívateľa:

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa maros » 30 Jún 2014, 17:34

nikdy v anorganike nenapodobnis hnilobne procesy, exkrementy podnych organizmov, simbioticke huby, relativne stala vlhkost a teplota, a podobne.
Odkial mas taku informaciu? To je z nejakeho vedeckeho vyskumu ktory potvrdil, ze napr symbioticke huby nemozu fungovat v anorganickom substrate? Ak mas taky zdroj tak sem s nim. Relativne stala vlhkost a teplota sa neda dosiahnut v anorganickom substrate nikdy? Preco?
V anorganike narusime vsetky prirodzene procesy.
Ake prirodzene procesy narusime?
Kolko poznate rastlin ktore vo volnej prirode rastu v anorganickom substrate? Je ich malo. A ako vyzeraju?
V anorganickych substratoch rastie mnoho rastlin v byvalych lomoch, na pieskovych podloziach a podobne. Nie je to ziadna zasadna prekazka pre rast stromov. Videl som tak rast smreky, borovice, vrby, brezy, javory, hraby... Vyzeraju podla toho ake su v oblasti zrazky, ak je tam sucho tvoria male listy a ihlicie, v suchom roku ihlicie zltne a prebytocne opadava, ale to suvisi hlavne s mnozstvom zivin a vody, nie so substratom samotnym.
Ak je strom pestovany v anorganickom substrate (vacsinou s malou primesou raseliny, kokosoveho vlakna, kory) a je dobre polievany a hnojeny, tak nema narusene nic. V substrate je rovnomerna teplota a vlhkost, idealne podmienky pre rast korenovej sustavy. To sa preajvuje bujnym a vitalnym rastom nadzemnych casti. Vitalny rast nadzemnych casti stromu sposobuje zvacsovanie trasportnych drah pre ziviny v strome a nasledne hrubnutie konarov a kmena. Ako velmi hrubnu? V zavislosti od toho, ake mnozstvo korenov dovoli substrat vytvorit, a ake velke mnozstvo funkcnej zelenej hmoty dovoli pestovatel narast na strome.
Pestovanie v anorganike je ako v laboratornom prostredi.
To nie je pravda. Je to normalne prostredie velmi vhodne pre dobry a zdravy rozvoj rastliny.
Nemozeme sa cudovat ze stromky lepsie hrubnu v prirode.
Stromy lepsie hrubnu tam kde maju dostatok zivin. Smrek v suti v lome prirasta tempom 0.5-1mm za rok. Rovnaky smrek ktory mal to stastie, ze rastie v zahradnictve kde je hnojeny a polievany rastie niekolko nasobne rychlejsie.
Je naivne mysliet si ze teraz nejakym modernym sposobom precurame miliardy rooov evolucie
Ked budes nabucuce nakupovat v obchode ovocie a zeleninu tak si spomen na to, ze evolucia vytvorila divoku ceresnu-malu a kyslu. Az clovek svojim slachtenim vytvoril kultivary ktore su velke a sladke. Plati to takmer pre vsetky rastliny ktore sa pestuju pre konzumaciu. Clovek svojim umom dosiahol to, ze dnes je psenica psenicou a nie obycajnou travou.
Poznamka: Nic z toho co som tu pisal neznamena, ze mam nieco proti permakulture.
Kedze toto forum citaju mnohy ludia ktory maju radi prirodu, bol by som nerad keby nadobudli mylny dojem, ze pestovanie stromov v anorganickom substrate je proti prirode, skodlive,neprirodzene a co ja viem co este.

Chumo
Príspevky: 135
Dátum registrácie: 28 Jún 2013, 19:58
Bydlisko: Lucenec

Re: ZEOLIT ako ZEOLIT?

Príspevok od užívateľa Chumo » 30 Jún 2014, 19:10

maros

ale z toho jasne vyplyva, ze v anorganike je stromu lepsie... S tym suhlasim a vidim na mojich stromoch...

Preco ked sa jedna o hrubnutie aj WP povie, ze to musi ist do zeme?

Ked raz tej zelene v anorganike narastie viac ako v pode, nemal by kmen aj hrubnut rychlejsie?

Napísať odpoveď

Návrat na "Pôda"